blogy logo
login PRIHLÁS SA
BLOG dropy
ČLÁNKY
DISKUSIE
1
SLEDUJETE BLOG
Vitajte na mojom blogu
Dropy9



The spy who p0wned me
pridal Dropy9 2.3. 2010 o 16:01



Popri doplnení zážitku z Half–Life 2 mi Orange Box, pre mňa najlepší package ktorý mohlo dať ľudstvo dohromady, ponúkol tiež multiplayerové povyrazenie v podobe Team Fortress 2, pokračovanie akéhosi modu o ktorom mi nikto nič nevedel povedať. Z toho čo som zistil si pokračovanie odnieslo deväť dištinktívnych povolaní postáv, pričom k víťazstvu je nutná symbióza a znalosti svojej postavy, čo je v prípade rovnováhy povolaní recept na úspech. Multiplayeru neholdujem – všetci ma pravidelne zvyknú nakopať do gulí a ja stratím chuť učiť sa nejakým mechanizmom, alebo nebodaj pokročilým technikám. TF2 ma však jednoducho zaujala, pretože sľubný koncept je tu obalený v chrumkavom kabáte krásnej štylizovanej grafiky a trikrát podčiarknutý nadsázkou a humorom, o čom ma pravidelne presvedčovali jednoducho geniálne trailery, ktoré vdýchli povolaniam vlastné osobnosti, osobnostné klišé využili vo svoj prospech a vytesali nám napríklad Škóta, večne ožratého a svojim prístupom k svojmu poslaniu experta na demolície nezameniteľného. Keď už mi Orange Box ležal na disku, nevidel som pol dôvodu, prečo TF2 neskúsiť a nepreniesť sa nielen cez skutočne dobrých hráčov, ale aj cez detskú idiociu, ktorej sa multiplayerovky nedokážu vyhnúť. Let´s get started, shall we?

 

Už je to nejaký ten piatok, čo som hrával Counter-Strike na pomerne vysokej úrovni a dosiahol som pomerne vysokú úroveň schopností a rešpektu medzi ostatnými. Ťažko povedať, čo sa stalo, rád zostávam pri verzii, že som si uvedomil že hrám z veľkej časti s idiotmi, ktorí nehrajú nič iné, ich reči sa nedajú počúvať a aj v hre, akokoľvek veľa majú nahraté, robia zbrklé, detské rozhodnutia – chcú dať hedku a spraviť z toho moviečko (samozrejme to natočiť Frapsom v 15 fps a hodiť to na nejaký žumpársky web, nechcem menovať a nejaký web eventuálne uraziť), je im jedno že ich tím tým pádom prehrá. Veľakrát som sa dostal do rozhorčenej diskusie s podobnými dementami, ich argument bol taký, že inak by nemali skóre a nemohli urobiť skrín alebo ako tomu hovoria. Nechcem samozrejme útočiť na celú komunitu, cením si a ďakujem spoluhráčom, ktorí mi napriek všetkému zanechali príjemné zážitky, spomienky a vybudovali výbornú atmosféru, v ktorej bolo radosť hrať. Pozdravujem!

 

Zatiaľ čo v CS majú všetci rovnakú východziu pozíciu, v TF2 sú classy skutočne rozdielne a spoločných majú len pár vecí, a aj to len pár z nich. Ak neviete za svoju class hrať a robíte veci, do ktorých sa nehodí a nie je v nich dobrá, zabijú vás, simple as that. Každé povolanie má svoju váhu a úlohu. Netreba symbiózu úplne všetkých povolaní, veľakrát si každý robí to čo má a vzájomné vzťahy sú dosť neorganizované. Je vidieť rozdiel neorganizovanou a organizovanou spoluprácou – dvaja komunikujúci a navzájom sa kryjúci hráči vo vhodnej kombinácii povolaní dokážu zázraky, nesmú však naraziť na zohratú obranu a keď sa do hry primieša engineer ktorý vie, čo robí, začiatočník získa dojem, že základňa je nepriestrelná. Začiatočník, ktorý sa nestretol s niečím, čomu sa so strachom v hlase hovorí dobrý špión, alebo spy, ak chcete. Zlého, ktorý je schopný iba jedného backstabu a potom je odsúdený na odhalenie a potupnú smrť, vynecháme.

 

Chcel by som sa baviť o najkomplexnejšej class, akú si môžete vybrať. Počas niekoľkých minút dokáže kompletne zničiť defenzívu nepriateľskej základne, ak je dobrý, vie sa dostať za akýkoľvek chrbát a jednou ranou odpraviť jeho majiteľa na respawn point. A hlavne vie vytrvalo liezť na nervy, a aj preto atakuje popredné priečky na rebríčku odohratého času.

 

Design povolania menom spy leží v jednej a jedinej veci, záškodníctve. Ak ste zaňho nehrali, neviete si predstaviť to guilty pleasure keď vrazíte nôž do chrbta niekomu, kto je blízko k splneniu svojho cieľa, či už ide o snipera na výbornej pozícii, scouta s kufríkom na chrbte alebo heavyho, ktorý si na vašej frontovej línii roztáča guľomet. Je to skrátka úžasný pocit – byť liečený nepriateľským medikom, vraziťž do chrbta jeho spolubojovníkovi a nakoniec proti herr doktorovi obrátiť revolver. Rovnako tak prevleky – ideálna zbraň pre špiónov v pravom slova zmysle, ktorí dokážu vypozorovať chovanie nepriateľa a potom sa pohybovať na jeho očiach, pričom nemá ani tušenie, že každú sekundu môže začať sabotáž.

 

Speaking of sabotáž – vrcholom predstavenia sú pre mňa engineeri, rozhodne a bez diskusie. Špinaví Texasani – myslia si, že sú nedoknuteľní, stavajú si hradby z automatických strieľní a dispenzérov, ktoré ich priebežne liečia. Majú pravdu – jedna strielňa si hravo poradí aj s dvomi alebo tromi neorganizovanými hráčmi naraz, a to nespomínam situáciu, keď sily spoja dvaja inžinieri. Neviete si predstaviť, akú radosť urobíte tímu tým, že s pomocou noža a sapperov urobíte s ním a jeho zámkom rýchly a bolestivý proces. Je to úžasné, z monitora sála jeho zúfalstvo a vo vzduchu cítite beznádej. K tomu sa pridáva pocit uznávania samého seba – vyradiť najprv inžiniera a až potom strieľnu vyžaduje reflexy šelmy, opačným poradím riskujete odhalenie, a dostať po hlave francuzákom bolí. Ak inžinier nepremýšľa a iba odstraňuje sappery, dá sa jednoducho prechytračiť a keď premýšľa, je krásne sa ho pokúšať odlákať. Špión však nezničí iba pár inžinierových stavieb, nezabije pár nepriateľov a zíde z mysle – a teraz to najlepšie – zanechá dlhodobé následky. Zaseje paranoiu do srdcí nepriateľa ich taktike hodí pod nohy polienko menom strach. Strach z toho, že inžiniera, ktorý má za úlohu vybudovať opevnenie a teleport blízko vašej základne, napriek tomu, že ho budú kryť trebárs aj dvaja pyromani, jednoducho špión zavraždí a jeho eskort takisto. Je úžasné sledovať, ako nepriateľ začne preventívne strieľať do každého spolubojovníka, aby sa uistil, že sa o jeho život nepokúša pán v obleku a lyžiarskej maske. Je smutné sledovať neúspeššpiónske pokusy a je mrazivé sledovať úspešné. Toto nedokáže nikto iný – prekročiť hranicu otravnosti a dostať sa do územia, kde už ide o vyložené trápenie, mučenie a deformovanie chovania v určitých situáciách. Práve toto ma baví skutočne extrémne a nemám dojem, že by mi takýto pôžitok poskytla akákoľvek iná hra. A to nehovorím o presahu do skutočného života – keď niekto začne do mikrofónu kričať spy so strachom v hlase, pousmejem sa, zapálim virtuálnu cigaretu a poponáhľam sa zničiť daľších pár osobností. Úžasný dizajn povolania – tlieskam!

 

Jednou z najlepších vecí na TF2 však je, že ani iné povolania nezaostávajú a každé z nich má pre vás niekoľko prekvapení – nejde len o odomykateľné predmety (mimochodom kvalitne vyvážené – s výhodami aj nevýhodami). Počas hrania narazíte okrem taktík, ktoré sa vyložene ponúkajú, na mnohé nuancie, ktoré nepriateľa prekvapia, zaskočia a vám pomôžu. Nachádzajú sa na vašej ceste za plným pochopením určitého povolania ako odmeny za progres, ktorý ste urobili. Veľakrát vás navedú achievementy, ktoré majú moc vám ukradnúť pekných pár minút, počas ktorých sa pokúšate o ich cieľ. Pri mojom tiež obľúbenom pyromanovi mi pomohli osvojiť si odrážanie projektilov s plameňometom. U skauta ma motivovali k pokusom o čo najviac stunov s loptičkou – ide o výborný spôsob, ako hráča naučiť pokročilejšie techniky. Zaujímavá je tiež skladba achievementov, ktorá vie osvetliť design povolaní. Heavy a medik – dve povolania, ktoré sa navzájom milujú a aj keď sú takmer absolútne rozdielne v tom, čo robia, a tak aj vyzerajú achievementy – u heavyho väčšinu z nich získate bez toho, že by ste sa o ne konkrétne pokúšali, proste budete strieľať do všetkého naokolo, no medik ich má viac situačné – niektoré získate náhodou a rýchlo, niektoré náhodou ale pomaly, čo rozhodne vie demotivovať.

 

O každom povolaní by som mohol napísať minimálne toľko, koľko som zo svojej mysle vytrieskal v prípade špióna (ktorý pre mňa ale ostáva úplne unikátny). Team Fortress 2 je krásna hra, hlavne keď ju hrajú ľudia, ktorí vedia čo robia a sú organizovaní. Je to istým spôsobom niečo ako skupinový scénický tanec kde má každý svoju špeciálnu úlohu. Pohľad na funkčnú obranu základne, úspešnú ofenzívu alebo premyslené riešenie situácii, ktoré predtým premyslel nepriateľ – nádherný zážitok, ktorý mi žiadna multiplayer FPS ešte nepriniesla. Pamätám si, že keď som hrával CS a dostali sa ku mne zvesti o multiplayerovkách s viacerými povolaniami, mávol som rukou a povedal som si, že jednoduchý koncept netreba prekombinovať a odstrániť tým motor zážitku z hry viacerých ľudí – zábavnosť. Netušil som, že keď je koncept dotiahnutý a v praxi vyvážený, dostáva zábavnosť do nebeských výšin. A za to, že mi v podstate otvoril oči, TF2 ďakujem. 



Prístupov 2120
Kvalita článku
(100%) hlasov 1

PRÍSPEVKY
SLEDOVAŤ
Prosím prihláste sa pre možnosť pridania komentáru.
Prihláste sa, alebo použite facebook login facebook login
ĎALŠIE ČLÁNKY V BLOGU
The spy who p0wned me
[ 2.3.2010] (príspevkov 7)
Looking back...
[ 31.12.2009] (príspevkov 6)
WoW Preview panel
[ 21.8.2009] (príspevkov 0)
Herna zbierka
[ 9.8.2009] (príspevkov 0)
Nuda
[ 9.8.2009] (príspevkov 3)
Kratove pozy
[ 24.4.2008] (príspevkov 3)
Kde ma hladat
[ 23.3.2008] (príspevkov 2)
My izba
[ 20.1.2008] (príspevkov 3)
Indie Top 10
[ 28.12.2007] (príspevkov 0)